Zoznam podstránok (na kontrolu)

Môj príbeh

Ilúzia spokojného života

Kedysi som nechápal, ako funguje život. Myslel som si, že všetko, čo chcem, príde prirodzene samo bez toho, aby som sa extra snažil. Jednoducho stačí sa občas premôcť, niečo málo spraviť a ostatné sa dostaví samo. Nemal som smer, ktorým by som šiel a ani žiadny návod, ako sa posúvať ďalej. Niekde v hĺbke duše som cítil, že mi niečo chýba, ale keďže som mal všetko, radšej som nerobil nič. Žil som v akejsi bubline, cez ktorú som nevnímal náznaky toho, že všetko okolo mňa sa začalo meniť. A keďže som nič neurobil, prakticky som dopomohol k tomu, aby som stratil všetko. Behom jedného mesiaca som sa rozišiel s priateľkou, stratil som prácu a ostal som trčať vo Viedni v jednoizbovom bytíku s jedným nájmom zaplateným dopredu a piatimi eurami vo vrecku. Moja bublina pohodlného života praskla a prebudil som sa do drsnej reality.


Pád na úplné dno

Keď sa celý môj život zrútil, myslel som si, že som nadobro skončil. Nemohol som sa vrátiť domov, pretože moji rodičia sami ledva prežívali a tak som bol nútený hniť vo Viedni. Celé dva mesiace som skuvíňal a plakával a jediné, na čo som sa zmohol, bolo pýtať sa, čím som si toto všetko zaslúžil.

Vždy som sa snažil byť s každým zadobre, všetkým som pomáhal, tak prečo som ostal úplne sám? Nemal som komu zavolať, s kým sa porozprávať, jednoducho žiadnych priateľov, ktorí by mi pomohli. Začal som fajčiť len kvôli tomu, aby som sa dostal preč z bytu. Naschvál som sadal na studené kamenné schody, aby som prechladol a cítil aspoň niečo, pretože vnútorne som bol úplne prázdny.

Fotografia Dávid Hanc
Bod zlomu

V jeden moment môjho osamelého života som si uvedomil hroznú vec. Kedy som v tú sekundu v tom byte zomrel, dva týždne by trvalo, kým by ma začal niekto hľadať. Nikto sa o mňa nezaujímal okrem rodičov, s ktorými som telefonoval raz týždenne. Keby som jeden týždeň nezdvihol, mysleli by si, že mám párty alebo pracujem. Zavolali by až o dva týždne. Bol to hrozný pocit, ktorý už nikdy viac nechcem zažiť. Až vtedy som pochopil, že žiadna pomoc nepríde a jediný, kto ma môže zachrániť, som ja.

To, čo viem a to, čo chcem

Ako prvú vec pri vlastnej záchrane som zobral pero a papier a spísal som všetky svoje kvality, vedomosti a zručnosti, ktoré ovládam. Priznám sa, nebolo toho veľa, pretože celý dovtedajší život som sa dovtedy flákal, nemakal som a o nič sa nesnažil. Jednoducho som prežíval zo dňa na deň a keď som niečo musel urobiť, rýchlo som to spravil a viac ma to nezaujímalo. Na zoznam mojich kvalít som však uviedol aj to, že viem v ľuďoch čítať a dokážem navrhnúť jedinečné tetovania, ktoré ich čo najviac symbolizujú. Pri tetovaní sa mi zverovali so svojimi problémami a túžbami a ja som im radil ohľadom vzťahov, priateľstiev, práce, sexu a ďalších oblastí života. Na druhú stranu papiera som sa rozhodol napísať to, čo mi najviac chýba. Bola tam len jedna jediná položka – žena. Chýbal mi niekto, kto by stál na mojej strane, chýbal mi vzťah a sex.

Fotografia Dávid Hanc

Cieľ sa stal mojou cestou

Keď som študoval zoznam toho, čo viem a toho, čo chcem, rozhodol som sa tieto dve oblasti spojiť. Začal som na sebe pracovať a študovať psychológiu, komunikáciu a všetky ostatné drobnosti, ktoré sa týkali vzťahov s ľuďmi a najmä so ženami. Dal som si totiž cieľ – nájsť tú pravú. Začal som sa prihovárať ženám vonku a zažil som katastrofálne odmietnutia aj divné nechápavé pohľady, ale nevzdával som sa. Kúsok po kúsku som pomaly prichádzal na to, ako funguje komunikácia, ako budovať vzťah a ako sa stať tým správnym chlapom. Postupom času som svoj prvotný cieľ transformoval a rozvinul na oveľa vyšší. Bol som ním ja sám. Neustále sebazdokonaľovanie a rozvíjanie, ktoré nepomôže len mne, ale aj iným. Chcel som pomôcť ľuďom, ktorí sa rovnako ako ja kedysi, nachádzali na dne. Chcel som im ukázať, že sa dá posúvať stále ďalej a ďalej v každej oblasti života a že aj vtedy, keď stratia absolútne všetko, dokážu svoj život znovu vybudovať od základov.

Toto je môj život

Môj život sa zrazu kompletne otočil. Písal som články, natáčal videá, prednášal a motivoval ostatných ľudí. Pochopil som, že toto je niečo, čo chcem robiť, toto je môj život. Bol som šťastný, pretože konečne som začal žiť a už som viac nehnil v malom byte, kde o mňa nikto nejavil záujem. Keď som porovnal minulosť a súčasnosť, zistil som, že všetko do seba krásne zapadá a že všetko zlé, čo sa mi stalo, ma posunulo vpred. Preto dnes viem, že aj keď prídu problémy, nevzdám sa a budem makať ďalej.

Dokázal som prekonať samého seba a viem, že to dokážeš aj ty. Úspech
a šťastie nie sú vecou náhody, ale tvrdej práce. Rád ti ukážem, ako ich
dosiahnuť, ak si pripravený na sebe pracovať.