Myslím si, že čo človek v živote najviac potrebuje, to si aj pritiahne. Ja som potrebovala zmenu, zbaviť sa všetkého čo ma ťahalo dole, čo ma ťažilo, posilniť sa vnútorne voči vonkajšiemu svetu. A tak som sa dostala k Dávidovi. Z úplne prvého stretnutia som odchádzala s veľmi zmiešanými pocitmi, so slzami a úľavou zároveň. Bolo to prvé štuchnutie pre mňa tým správnym smerom. Mala som pocit, že napriek tomu, že som si vtedy vravela ,,kurnik prečo sa do mňa tak naváža, veď vidí že mi to nie je príjemné“, ma konečne niekto chce vidieť vo vnútri, naozaj takú, aká som, bez pretvárok s čistým úmyslom pomôcť mi. Po ďalšom stretnutí som už odchádzala s úsmevom, doslova odľahčená. A to tretie bolo jedným slovom ,,bomba“. Dalo mi to neskutočne veľa. Keďže píšem túto recenziu až po nejakom čase, respektíve som ju postupne dopisovala, môžem si porovnať a uvedomiť naplno v koľkých situáciách, s ktorými sa bežne stretávam, mi moje nové zmýšľanie a prístup pomohlo, v čom všetkom, čo mi Dávid vravel a vysvetlil, mal pravdu a čo je pre mňa správne.
Vidím zmenu vo všetkom. Začala som sa inak pozerať na mne nepríjemné veci a situácie, ktoré ma obklopujú. Dostali sa mi do života noví ľudia, čo som tiež spočiatku ani nechápala. A naopak ľudí, ktorí v mojom živote už nemali miesto, s ktorými som si nemala čo povedať, som jednoducho vypustila. S čistým svedomím, otvorene sama k sebe, bez snahy nasilu sa páčiť všetkým. Dokážem aj pred tými najbližšími otvorene povedať svoj názor, stáť si za ním aj keď sa mi nedostane pochopenie. Už po ňom viac ani nebažím. Nenechám si život organizovať, ak je aj zo strany rodiny nejaká pre mňa negatívna alebo nepríjemná reakcia (či snaha prehlušiť môj názor) beriem to s oveľa väčším kľudom a rozvahou, predlžujem svoj reakčný čas, a až natoľko je táto moja zmena viditeľná, že druhá strana je často v šoku. Doslova. 🙂
Uvedomila som si, a uvedomujem si to už stále, že za určité situácie a veci jednoducho nemôžem a nie som zodpovedná ani vinná, je to na rozhodnutí každého z nás. Stále pracujem na svojej rozhodnosti, na tom nebáť sa rozhodnúť a aj spraviť chybu. Oveľa viac som si začala užívať prítomný okamih ,kedykoľvek, kdekoľvek, s kýmkoľvek. Myslím pozitívnejšie, obklopujem sa viac príjemnými ľuďmi, vecami, zážitkami. Príjimam samu seba takú, aká som, bez ohľadu na názor druhých.
Preto fakt VEĽKÉ ĎAKUJEM DÁVID, že si ma ,,prinútil“ pozrieť sa na veci v mojom vnútri otvorene, priznať si najmä to, čo najviac bolelo a čoho som sa najviac obávala, pretože práve to ma posunulo najviac.
